Náš príbeh

FARMA KOZIHRAD

To sme my. Dvaja blázni ktorým učaroval vidiek bez dokonalého trávniku a bazénu. Vidiek s kohútom namiesto budíka, s nekonečným zaváracím maratónom v letnej sezóne a s gumákmi ako absolútnym módnym evergreenom. Chcete vedieť viac? Čítajte ďalej :)



Sme dvaja nadšenci, ktorí sa rozhodli, že nemajú už tak dosť vlastnej roboty a že si teda pridajú ďalšie starosti.
A aby toho nebolo málo, rozhodli sme sa namiesto jednoduchej cesty dať sa tou ťažšou a vybudovať dvor a či farmu, ktorá sa bude riadiť postupmi starými ako poľnohospodárstvo samé. Dnes sa tomu vzletne hovorí eko, bio a perma hospodárstvo. My sami to voláme "robiť veci po starom", so sedliackym rozumom v hrsti a s úctou a pokorou k pôde, zvieratám a prírode ako takej. Rovnako ako to robili generácie našich predkov stáročia pred nami. Keď sa na to pozriem dnes, po tých siedmich rokoch čo fungujeme, musím sa pousmiať nad tým, ako sme hodiny a hodiny presedeli nad knihami a nasávali všetky možné informácie a rady.
Ako zložito sme sa dostávali k literatúre, najmä cudzojazyčnej, z rôznych archívov, ktorú sme potom nad šálkou kávy prekladali slovo po slove. Naše rozhovory sa prestali niesť v duchu "aký si mala layout a feedback", ale točili sa okolo toho, či žihľavový výluh pomôže aj na vošky na paradajkách :-D. No a tento pretlak našprtaných informácií ako gejzír vytryskol na našom experimentálnom pozemku o rozlohe 10 árov. A stalo sa to, čo sa dalo očakávať. Spálili sme sa :-D. Heeej a koľkokrát ešte potom. Urobili sme kopec pokusov a nemalý kopec skončil katastroficky, ale kto nič nerobí, nič nepokazí. No nikdy sme to nevzdali.
Krok za krokom sme sa stále viac a viac učili a pozorovali, nachádzali spojenia, symbiózu medzi rastlinkami, pôdou, zvieratami. A hoci sme sa niekedy na všetko chceli vykašľať, vždy nás na druhý deň niečo dostalo tak, ako to dokáže len živá príroda.
Či už išlo o zázrak zrodenia pri liahnutí kuriatok, alebo dozretie krásne voňavej šťavnatej paradajky. Pochopili sme, že už sme navždy chytení v tejto neskutočne prepletenej úžasnej sieti kolobehu prírody, ročných období, vône pôdy po daždi, kydania hnoja, prvého preletu včielok, alebo pohladenia mäkučkých kožúškov čerstvo narodených králičiat. Hoci obaja milujeme hospodárenie a prírodu ako celok, zistili sme, že každý z nás má vzťah k niečomu inému.

Ja milujem zvieratá a preto na mňa pripadla živočíšna výroba. A tak s obrovskou pokorou pred všetkým živým, pokúšajúc sa vytvoriť najlepšie podmienky, chováme u nás zvieratá. Od tých najmenších, čo u nás predstavujú prepeličky, až po tie najväčšie, to je momentálne naša dvojnásobná mamina ovečka Betka. Spoločnosť na záhrade jej robia naše dve stálice, kozičky Lízinka a Memika, ktoré hltá lačným pohľadom náš capko Sido. Kŕdeľ nezbedných sliepok, pár husí, veľmi neurčitý počet ninjoidných kačíc, schopných skrývať sa ako politik pred daňovou kontrolou, v ďalšom zablatenom výbehu sa nám ukrývajú dve naše prasiatka Dášenka a Adelka. Samozrejme naše králiky, ktoré zastupujú najmä mäsové plemená, ale potechu nájde aj oko milovníka ušiakov v podobe slovenského sivomodrého rexa. A angorákov, pri ktorých bez ostrihania ťažko poznáte odkiaľ sa na vás pozerajú a z ktorých vlny moja polovička vyrába pradená pre rôzne handmade shopy a vlastnú radosť. Neopomeniem ani udatných myšolovcov pani Krasomilku Adorátu, ktorá je preslávená svojimi úprkmi
pred výpraskom za to, že sa zasa prehnala zablatená po koberci. A na slovo vzatý gentleman, nevyhýbajúci sa žiadnej maškrte rovnako
ako ani bitke, náš korpulentný Pán Kocúrik. Ryšavec schopný zaspať na tých najnepravdepodobnejších miestach a schopný zabiť potkana len preto, že sa mu pozrel na jeho misku so žrádlom. Aby toho nebolo ešte stále dosť, potrebujeme nejakých ochrancov nášho zverinca, takže členov domácej security tvoria teriéry Čokoška a Ostík. Okrem toho, že obstarávam tento blázinec, venujem sa amatérsky
včeláreniu, ničeniu nášho 100 ročného traktora a jeho následným opravám a realizovaniu všetkých šialených nápadov, s ktorými príde moja žena.


Volám sa Ajka a ako už ste si prečítali vyššie, mám na starosti hospodársku časť nášho malého sveta, čiže flóru, spracovanie produktov a to, aby mala moja polovička vždy plné brucho.

Mojou filozofiou je, že netreba kupovať to, čo si človek dokáže vyrobiť sám a často kvalitnejšie i lacnejšie ako predávajú v obchode. Na našej farme sa pokúšame o maximálnu mieru sebestačnosti. A tak sa starám o to, čo kde bude rásť, ako to uchrániť nie len od škodcov známych vo svete a atlasoch škodcov rastlín, ale najmä pred neústupčivosťou Pána Kocúrika, ktorý zarputile ničí moju snahu o okrasnú aj zeleninovú záhradku. Nie že by bol taký veľký, aby sám niečo zvládol zničiť, ale riadi našu mliečnu úderku, rozdeľuje úlohy a panuje. Napríklad Betku naučil preraziť plot a Memika už vie rožkami vyťahovať kolíky z paradajok.

Pripadla na mňa aj tak trochu rozprávková úloha babky korenárky. Mixujem a kombinujem rôzne byliny a vytváram výluhy, ktorými ochraňujem buď zdravie naše alebo našich rastliniek. Zároveň spracovávam všetko čo Borko na farme dochová a ja dopestujem. Od kozičiek a Betky máme mliečko, tak si robíme vlastné syry, samozásobíme sa jogurtom, tvarohom, maslom i syrovými niťami. Od králikov i sliepok máme mäso a tak nie len veľa varíme a zavárame, ale vyrábame aj pečeňové paštéty. Od angorákov a Betky máme vlnu a keďže rada pletiem, rozhodla som sa sekciu ručných prác rozšíriť, a okrem pletenia a háčkovania si sama spracovávam vlnu na priadzu. Na internete som našla inzerát na predaj kolovrátku, doniesla ho domov a odvtedy sa od neho neviem odtrhnúť. Okrem toho mi učarovali aj stare postupy vo varení a pečení, a tak som sa pustila do pečenia kváskového chleba. Po rokoch pokusov a omylov dnes už s hrdosťou môžem povedať, že sa naše chlebíky tešia obľube a ľuďom chutia.

Sama som zvedavá, čo ešte nám čas prinesie, k akej tradičnej výrobe a postupom sa dostaneme, ale s istotou môžem povedať, že sme s objavovaním krásnych starých techník zatiaľ neskončili. Ešte sme len na začiatku :)